Tipy pre hubárov: ako zbierať, sušiť a spracovávať huby

„Čo Čech, to muzikant,“ je známe príslovie. V prípade našej takmer národnej vášne pre hubárčenie sa dá príslovie jednoducho parafrázovať: „Čo Čech, to hubár“. A naozaj – veľká časť z nás sa stáva hlavne v lete a na jeseň vášnivými zberateľmi húb.

Niekterí sa ale o to, kedy a ako zbierať huby najviac zaujímajú, až kedy sa v médiách a na sociálnych sieťach začnú objavovať prvé správy a fotografie úlovkov. 

Našej hubárskej vášne sa niet diviť

Huby sú totiž „zadarmo“ a na rozdiel od mnohých iných štátov sú zatiaľ naše lesy verejne prístupné vo dne v noci. Ani nie je nijako váhovo obmedzený zber húb. Výnimky pre vstup do lesa platia iba v krátkych obdobiach po víchriciach, kedy hrozí nebezpečenstvo pádu stromov, alebo na víkendové jesenné hony poľovníkov. 

Hubárčenie je navyše skvelým a zdravým koníčkom. Spojuje pobyt na čerstvom vzduchu s chôdzou a prirodzeným pohybom.

Jak sa stať dobrým hubárom?

Pred návštevou lesa je dôležité sa dobre obliecť a vybaviť sa vhodným košíkom. Možno aj košíkmi, ak vás je viac alebo huby práve rastú vo veľkom. Skvelé sú košíky s víkmi, ktoré zabraňujú zanečisteniu nazbieraných húb smetím pri predránaní sa húštinami.

V lese by malo byť samozrejmosťou, že sa správame tišie, neplašíme zver a druhy húb, ktoré nepoznáme alebo nechceme zbierať, neničíme rozšľapávaním. Sú totiž krásnou ozdobou lesa. Skvelé je tiež mať so sebou priamo v lese atlas húb alebo, aspoň na začiatok, sprievodcu skúseného hubára.

Zo všetkého najdôležitejšie ale je mať základný prehľad, ako zbierať huby. Kedy a na ktoré huby môžete vyraziť do lesa alebo napríklad na lúku. Takisto, ktoré huby môžete zbierať a ktoré by vám na tanieri mohli uškodiť. Alebo ako huby čistiť a spracovať.

Taký prehľad o hubách a všetko dôležité o zbieraní, poznávaní a určovaní húb získate tiež v mojom kurze Veľký kurz hubárčenia.

Akým spôsobom zbierať huby? Ako čistiť huby - v lese alebo až doma?

Existujú rôzne poučky, či huby odrezať alebo vykrúcať zo zeme. V tomto prípade záleží na veľkosti. Ak ide o malé druhy, tak tie môžeme odrezať tesne nad povrchom pôdy. Tieto, ktoré majú tuhé nohy (napr. penízovka sametonohá), rezáme tesne pod klobúčikom.

Niekteré druhy je lepšie odštípavať nechtami. Medzi také huby patrí špička obyčajná. Tento druh má totiž tú vlastnosť, že za sucha seschne a po ďalšom daždi sa znovu oživí. A čerstvú špičku obyčajnú spoznáme práve tak, že pri odštípnutí v nožičke praskne – neohýba sa. Práve také plodnice chceme a zbierame ich.

Ak zbierame druhy rastúce v trsoch na pařezoch (napr. opeňka menlivá alebo třepenitka svazčitá), môžeme ich po niekoľkých kusoch odseknúť nožom priamo do podloženého košíka. Drobnú penízovku smrkovú, rastúcu hojne na jar na šiškách smrekov ponorených v machu, je vhodné odstihávať nožnicami.

Veľké a masité druhy ako sú hřibovité huby najľahšie ľahko vykrútime z pôdy, vzniknutú jamku ľahko zašlápneme (aby sme zabránili vysychaniu podhubia) a spodok pred uložením do košíka očistíme. Tým zabránime znečisteniu už predtým nájdených húb a po návrate domov máme uľahčenú prácu pri spracovaní úlovku.

Jak spracovať huby po návrate domov?

Množstvo, ktoré môžeme ihneď skonzumovať, nakrájame a tepelně spracujeme. Zvyšok môžeme na niekoľko hodín uložiť v chladničke pre neskoršie použitie. Výnimočne, ak išlo o zdravé a kvalitné huby, ich môžeme uchovať do druhého dňa.

Ak máme húb väčšie množstvo, pristúpime k ich konzervácii. Neobvyklejšími spôsobmi sú sušenie a nakladanie.

Jak sušiť huby?

Veľké hřibovité druhy, prípadne lišky nakrájame na plátky 3-4 mm hrubé a usušíme ich najlepšie v polotieni na sítach. Dá sa použiť aj sušička na ovocie, ale kvalitnejší a lacnejší je prvý spôsob.

Jak huby nakladať?

Huby sa nakladajú do sladkokyselého nálevu. Ten si môžeme vytvoriť sami alebo zakúpiť už hotovú zmes korenín. Na nakladanie sa hodia hřibovité huby, lišky, ryzce, čirůvky alebo strmělky mlženky. Naložiť môžete aj muchomůrku růžovku alebo sírovec žltooranžový, nehodí sa holubinky – sú drobivé.

Kedy za hubami vyraziť do lesa, prípadne na lúky?

Záleží na ročnom období a na četnosti zrážok. Prvé jarné huby (penízovky smrkové) môžeme nájsť vo vyspelom smrkovom lese na spadnutých šiškách zanořených do machu. Hodí sa do polievok a používajú sa celé klobúčiky. 

Koncom marca môžeme skúsiť šťastie a vydať sa na šťavnatky březnovky. Tento druh sa ale posledné roky stáva vzácnejším a hľadá sa ťažko, pretože sprvu sa ukrýva pod povrchom pôdy.

V apríli a máji máme najväčšiu šancu na hubársky úlovok pri pátraní po májovkách – čirůvky májovky sa výborne uplatnia v omáčke. Okrem májoviek patrí medzi jarné huby aj závojenka podtrnka a taktiež smrže a kačenky. Od mája ďalej už môžeme nachádzať prvé hřiby kováře a hřiby dubové.

S pribúdajúcimi slnečnými lúčmi množstvo druhov húb prudko narastá a ak je dostatočne vlhko, máme nádej na bohaté úlovky. Přebytky si môžeme usušiť alebo naložiť na použitie v zimnom období.

Huby sa dajú zbierať prakticky až do konca roka a pri miernej zime aj v januári.

Co robiť, keď sa (pri)otrávite hubami?

Ak ste zjedli väčšie množstvo húb, môže sa vám urobiť nevoľno. Obzvlášť večer. Huby sú totiž ťažšie stráviteľné. Preto by si tí, ktorí majú „slabý žalúdok“, mali dávať naozaj pozor.

Niekedy pomôže sa vyzvracať, ale ak ste zjedli nejedlé alebo dokonca jedovaté huby, a je vám stále zle, je nutné vyhľadať okamžitú pomoc.

Ak dôjde na najhoršie a po zjednom jedle z húb stále zvraciate alebo máte hnačky, ihneď kontaktujte lekára. V každom prípade zabezpečte zvyšok hubového pokrmu. Ak už vám žiadny nezostal, je nevyhnutné odobrať vzorku zvratkov (prípadne stolice) pre laboratórium na zistenie, akým druhom huby otrava nastala.

Bohužiaľ vážne otravy hubami sú každým rokom veľmi časté, hlavne v letnom období!

Preto vždy platí základná poučka, ktorá hovorí, že zbierame huby len také, ktoré dobre poznáme. Ak si nie sme istí, po návrate domov je vhodné si nechať nazbierané huby skontrolovať najskúsenejšou osobou v rodine alebo napríklad susedom, skúseným hubárom.

Často sa totiž stane, že jedovaté huby primiešajú omylom do košíka deti.

Hubárom sa môže stať každý! V akomkoľvek veku

Najlepšie samozrejme je, keď hubárske skúsenosti získavajú deti postupne od svojich rodičov alebo starých rodičov. Nikdy ale nie je neskoro.

Príkladom je slovenský mykolog Aurel Dermek. Ten sa začal zaujímať o huby až v dôchodku a vypracoval sa počas niekoľkých rokov natolik, že v roku 1974 vydal spolu s českým mykologom Albertem Pilátom monografiu Hřibovité huby a atlas Poznávajme huby. Na vtedajšiu dobu to bolo veľmi kvalitné dielo s nádhernými farebnými maľbami húb.

Koľko sa dá naučiť druhov húb, ktoré poznáme v teréne? Odhadom sa dá povedať, že počas približne troch rokov je možné vedieť rozlíšiť okolo 100 druhov. Oprávnený odborník potom dokáže správne rozpoznať približne 300 druhov. 

Zároveň si však musíme uvedomiť, že z toho, čo sa naučíme počas sezóny, časť cez zimu zabudneme. Preto je potrebné si huby s novou hubárskou sezónou zase v pamäti oživiť. Alebo si ich oživovať priebežne.

Treba tými, že si zájdete na výstavu húb. Takéto výstavy organizujú najrôznejšie kluby a spolky. Prípadne choďte občas do lesa so skúsenejším hubárom. A ak nič moc v lese práve nenájdete? Nevadí, nabudúce to bude určite lepšie!

Váš Zdeněk Hájek